Chov hospodárskych zvierat bol (a lokálne stále je) jedným z najviac typických spôsobov zabezpečenia potravy obyvateľstva v celej dĺžke Karpát a má históriu dlhú ako je toto pohorie osídlené. Práve tento horský spôsob života dal vzniknúť jednoduchým produktom, ktoré tvoria základné ingrediencie národnej kuchyne Rumunska a aj Slovenska. Avšak letné teploty bežne dosahujúce aj 30 °C po jeseni vystriedajú zimné podmienky, ktoré bývajú v týchto horách často drsné. Z toho dôvodu je nutné pre v maštaliach zimujúce zvieratá zabezpečiť behom jari a leta dostatok potravy na celú zimu, ktorá tu trváva dlhšie ako v nižšie položených častiach týchto krajín.

Ekonomický rozdiel proti národnému priemeru je v týchto oblastiach viditeľný aj v dnešných dňoch a tak nie je výnimkou, že miestni obyvatelia stále kosia, hrabú a ukladajú na sušenie trávu vlastnoručne bez pomoci akejkoľvek modernej techniky. A tak sa môžeme aj v dnešných dňoch jemne nadýchnuť vidieckej histórie horských regiónov Karpát, kedy sa sušiaca tráva mení na seno práve na rôzne tvarovaných sušiakoch, z ktorých vznikajú veľmi pekné a fotogenické kôpky, ktoré môžeme vidieť v popredí pred prechádzajúcim "sulzerom" 60.1115 v čele dvojvozňového vlaku R 4652 [Sighetu Marmației – Vișeu de Jos] na odchode zo stanice Leordina. V nej prebiehalo križovanie s prodiitúcim, približne len 10 minút zmeškaným vlakom R 4112 smerujúcim z Becleanu do Sighetu.