Medzi rokmi 1993 a 1995 bolo pre Portugalské železnice (CP) vyrobených 30 elektrických rušňov s maximálnou rýchlosťou 220 km/h a výkonom 5,6 MW, určených predovšetkým na osobnú dopravu s cieľom omladiť tamojší park hnacích vozidiel. Táto séria, vyrobená spoločnosťami Siemens a Krauss-Maffei, vychádzala z už existujúcej série 252 španielskych železníc RENFE a bola montovaná v priestoroch spoločnosti Sorefame priamo v Portugalsku. Skriňa vozidiel, inšpirovaná (už pri sérii pre RENFE) nemeckou radou 120, spolu s novou technológiou elektrickej výzbroje, tvorila základ nasledujúcej rodiny rušňov Siemens EuroSprinter (ES64). Kým v Španielsku môžeme rušne série 252 vidieť na normálnom aj iberskom rozchode v rôznych kombináciách elektrickej výzbroje pre rôzne napájacie sústavy, v Portugalsku im bola pridelená séria 5600 a všetky kusy majú rozchod 1 668 mm s napájaním ~ 25 kV 50 Hz.

Z dodaných 30 kusov pre vtedajšie unitárne CP (Comboios de Portugal) dnes jazdí 19 rušňov (5601–5620) naďalej v osobnej doprave u CP, zatiaľ čo zvyšných 9 rušňov (5621–5630) patrí nákladnému dopravcovi Medway, ktorý vznikol privatizáciou nákladného segmentu bývalých jednotných železníc. Dva rušne, 5613 a 5624, boli po nehodách zrušené a zošrotované.

Na zábere popoludňajšieho vlaku IC 572 [Lisboa Oriente – Faro] sa nám predstavuje druhý vyrobený zástupca tejto série s číslom 5602, zachytený autorom v zastávke Azinheira dos Barros. Tá sa nachádza na jednokoľajnej trati spájajúcej odbočku pri stanici Poceirão (na predmestí Lisabonu) s južným prímorským mestom Faro. V úseku od odbočky Poceirão po stanicu Tunes, ktorá sa nachádza necelých 9 kilometrov od pobrežia Severného Atlantického oceánu, nepremávajú žiadne regionálne vlaky. Na tomto približne 200kilometrovom úseku jazdí pravidelne iba 5 párov diaľkových vlakov, ktoré zastavujú len vo významnejších staniciach, spolu s nákladnými vlakmi.