Pod skalným masívom dosahujúcim výšku 2 400 m n. m., ktorý je v tejto oblasti však jeden z mnohých, vedie údolie rieky Sezar, ktoré je vďaka ležiacej hlavnej železničnej trati aj osídlené a turisticky dostupné a navštevované. No napriek tomu tu premávajú len 2 páry osobných vlakov, pričom ten vedený v klasickej súprave smeruje do mesta Dorud v dopoludňajších hodinách a po obede sa vracia naspäť. S týmto vlakom 914 [Andimeshk–Dorud] sa rozbiehala "amerika" typu GT26CW, nesúca označenie 60-837, zo stanice Qarun, kde prebiehala zdĺhavá vykládka ovcí, čo mala za dôsledok značné predĺženie pobytu. Práve posledný vozeň súpravy nie je dostupný pre bežných cestujúcich a používa sa hlavne na prepravy zvierat, ktoré ľudia chovajú v tomto údolí a ktoré pre ne sú veľmi významná a podstatná súčasť života a majetku. Môžeme tu pravidelne stretávať pastierov oviec a kôz, alebo aj koní. Na ruch železničnej trate sú obyvatelia a aj zvieratá zvyknutí, čo dokladá aj popredie záberu, kedy 2 pasúce sa kone (1 na voľno, 1 priviazaný) prakticky úplne ignorujú hluk motora prechádzajúceho vlaku.