Horská železničná trať Villefranche – Vernet-les-Bains – Latour-de-Carol, známa aj ako Cerdagne alebo „Žltý vlak“ (Le Train Jaune), sa nachádza na juhovýchode Francúzska, neďaleko hranice so Španielskom, v oblasti regionálneho prírodného parku Katalánske Pyreneje. Táto trať patrí medzi obľúbené turistické atrakcie, keďže jej vedenie cez horské svahy, viadukty a malebné údolia ponúka cestujúcim pôsobivé scenérie počas celej jazdy.

Celková dĺžka trate je 62,5 km a cesta po nej trvá viac ako tri hodiny. Trať má rozchod 1000 mm a elektrické súpravy sú napájané prostredníctvom napájacej koľajnice, podobne ako v systémoch metra. Z tohto dôvodu je nebezpečné sa v otvorených úsekoch približovať k trati, pričom pozdĺž celej trasy sú umiestnené varovania pred rizikom úrazu elektrickým prúdom.

Prvý úsek trate z Villefranche do Mont-Louis bol uvedený do prevádzky 18. júna 1910, pričom postupná výstavba do dnešnej podoby bola dokončená až v roku 1929. Hlavným dôvodom dlhého trvania výstavby bola jej technická náročnosť v horskom teréne. V tom čase išlo o strategicky významnú trať, ktorá podporovala rozvoj regiónu a zároveň nadväzovala na normálnerozchodné železnice v konečných staniciach. Spočiatku bola prevádzkovaná súkromnými spoločnosťami, no od roku 1938 až dodnes ju spravuje spoločnosť SNCF.

Trať bola 1. februára 2002 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jej maximálne stúpanie dosahuje až 60 ‰. Medzi východiskovou stanicou Villefranche (427 m n. m.) a cieľovou stanicou Latour-de-Carol (1230 m n. m.) sa nachádza najvyšší bod trate vo výške 1592 m n. m. Elektrickú energiu pre napájaciu koľajnicu zabezpečuje sedem meniarní rovnomerne rozmiestnených pozdĺž trate, ktoré dodávajú jednosmerné napätie 850 V.

Prvých desať elektrických vozňov vyrobili v roku 1909 firmy SACM, Thomson-Houston a Établissements Carde. V roku 1956 pribudlo ďalších osem hnacích rekonštrukciou prívesných vozňov. Do dnešného dňa sa zachovalo 15 z pôvodných 18 exemplárov, pričom v pravidelnej prevádzke zostáva 14. Počas svojej existencie prešli vozne dvoma rozsiahlymi modernizáciami, pričom posledná prebiehala v rokoch 1984 – 1988. Tú však neabsolvoval vozeň Z103, ktorý je dnes odstavený v stanici Villefranche v podobe, v akej jazdil v 60. rokoch.

Zloženie vlakových súprav sa mení v závislosti od sezóny, pričom sa zvyčajne nasadzuje tri až šesť vozňov. Súpravu tvoria dva až tri elektrické vozne doplnené vloženými vozňami, z ktorých päť existuje v otvorenom prevedení bez strechy, čo z nich robí obľúbenú turistickú atrakciu počas leta. Tak tomu bolo aj posledný augustový deň roku 2024, keď autor zachytil dopoludňajší vlak TER 23012 [Font-Romeu-Odeillo-Via – Villefranche - Vernet-les-Bains] v úseku Planès–Sauto na jednom z mnohých viaduktov tejto trate. V čele súpravy bol elektrický vozeň Z106, za ktorým sa po jednom vloženom vozni nachádzal elektrický vozeň Z118, nasledovaný ďalšími dvoma vloženými vozňami. Súpravu uzatváral na postrku vozeň Z109.