S výnimkou údolia a delty rieky Níl tvorí egyptskú krajinu prevažne púšť a neosídlené púštne oblasti. Vzhľadom na rozloženie obývaných oblastí sa väčšina prevádzkyschopných železničných tratí nachádza práve v tejto „zelenej“ časti. Výnimkou je však kopcovitý úsek vedúci z mesta Asuán (Aswan, ležiaceho na juhu Egypta) do malej osady, ktorá je súčasťou Asuánu a kde sa nachádza železničná stanica s názvom Al-Sad al-Álí (El-Sad El-Aly, v doslovnom preklade Asuánska vysoká priehrada).

Táto stanica sa nachádza južne od Asuánu, v blízkosti horného hrádzového múru Asuánskej priehrady, ktorá bola dokončená v roku 1971 a patrí medzi najväčšie vodné diela na svete. Výstavbou tejto priehrady vznikla vodná plocha s rozlohou približne 5250 km², ktorá dostala názov Násirovo (alebo Nubijské) jazero.

Okrem súpravových vlakov, ktoré jazdia do stanice „k jazeru“ za účelom využívania novovybudovaných hygienicko-technických zariadení pre osobné vozne, premáva medzi Asuánom a Al-Sad al-Álí len šesť párov verejných vlakov. Z toho štyri patria do kategórie „Improved“ – ide o osobné vlaky zastavujúce na všetkých medzizastávkach, pričom sú vedené najnižšou triedou vozňov (v Egypte je v bežnej prevádzke aj tretia trieda vozňov).

Jeden z týchto vlakov, ranný osobný vlak číslo 1024 [Asuán – Al-Sad al-Álí], bol autorom zachytený v úseku Al-Sadáqa (El-Sadaka) – Al-Sad al-Álí, vedený rušňom 3937, prezývaným „amerika“ typu G22. Tento úsek sa nachádza v značnom stúpaní na okraji „územia nikoho“. Hoci železničná trať nevedie ďaleko od cesty spájajúcej Asuán (viditeľný v pozadí) so spomínanou osadou, kvôli potrebnému prekonaniu výškového rozdielu je vedená v oblúkoch medzi skalnými zárezmi. Odtiaľ sa cestujúcim naskytá pohľad, ktorý pripomína, aká nehostinná je krajina bez zelene a vody.