Pôvodná železničná trať Marschbahn po otvorení Severomorsko-baltského prieplavu v roku 1895 prekonávala vodnú cestu prostredníctvom otočného železničného mosta pri Taterpfahle. Po rozšírení prieplavu v rokoch 1907 až 1913 sa však pôvodný most stal významnou prekážkou pre čoraz intenzívnejšiu lodnú dopravu. Z uvedeného dôvodu bolo prijaté rozhodnutie o výstavbe nového, vysokého železničného mosta pri Hochdonne. Jeho výstavba prebiehala v rokoch 1913 až 1920 a bola spojená aj s preložením časti železničnej trate.

Most predstavuje impozantnú nitovanú oceľovú priehradovú konštrukciu s celkovou dĺžkou približne 2 218 m. Hlavné mostné pole s rozpätím 143,1 m zabezpečuje dostatočný plavebný profil pre lodnú dopravu. Svetlá výška pod mostom dosahuje 42 m, čo umožňuje bezpečný prejazd aj veľkým námorným plavidlám. Najvyšší bod konštrukcie sa nachádza vo výške približne 56,4 m nad okolitým terénom. Oceľová nosná konštrukcia je uložená na masívnych železobetónových pilieroch a oporách. Na výstavbu mosta bolo použitých približne 15 160 ton ocele, čo z neho v čase dokončenia robilo jednu z najvýznamnejších železničných mostných stavieb v Nemecku.

Lokomotívy radu 218 boli viac než päť desaťročí neodmysliteľným symbolom železničnej trate Hamburg – Westerland (Sylt). Zabezpečovali dopravu diaľkových vlakov InterCity medzi Itzehoe a Westerlandom, ako aj regionálnych osobných vlakov. V roku 2026 sa však ich pravidelná prevádzka na tejto trati prakticky skončila. Od 19.04.2026 ich na vlakoch spolu s novými súpravami ICE-L začali postupne nahrádzať nové dieselové lokomotívy radu 248 (Vectron Dual Mode) a od 1. mája 2026 došlo k úplnému ukončeniu turnusového nasadenia. Počas posledného týždňa pravidelnej prevádzky lokomotív radu 218 vznikla aj táto fotografia, zachytávajúca rušeň 218.497 na čele vlaku IC 2310 "Nordfriesland" na trase Köln Hbf – Westerland (Sylt) dňa 22. apríla 2026. Nutné doplniť, že na ostrov Sylt sa ešte výnimočne objaví rada 218 v čele autovlaku, Sylt Shuttle, aj to len ako náhrada za motorové Traxxy radu 245.